Friday, May 8, 2009

रिवाज

प्रकाशाच्या मुळाशी
काळं टोक वातीचं
भिजतं कोण जळतं कोण
कौतुक मात्र ज्योतीचं

लखलखणारी वीज तिचा
काय थाट काय प्रताप
मेघ होतो जखमी मात्र
पराक्रमाचा तिला किताब

युगायुगांचा हाच रिवाज
हीच रीत जेत्यांची
प्रत्येक ताज व्यथा सांगतो
कलम झालेल्या हातांची

8 comments:

मन कस्तुरी रे.. said...

हे काही ट ला ट फ ला फ निश्चितच नाही हं!
फार सुरेख कविता!

Yogesh said...

Outsanding , superb ....

Yawning Dog said...

var mhanale te barobar aghe - हे काही ट ला ट फ ला फ निश्चितच नाही हं!

Kaslee sundar kavita ahe, chhotyashya chhan kartes tu ekdum

सर्किट said...

farach masta.. nusati yamaka na juLavata artha hi aahe kavitet kevaDha.

aaNi 3 kaDavi karun thambalis he hi khaasach. nahitar jamatiye kavita mhaTalyavar 7/8 kaDavi aaraamat "paaData" yetat, paN mag sagaLa rasabhangg ch hoto.

khup sahii.

Sonal Waikul M.D.(Alt.Med.) said...

Thanks everyone..

सर्किट said...

tuzi hi kavita itaki awadaliye ki paaTh zaliye mala. ek don shabd neetse athavat navhate tar meeting chalu asatana bechain zalo. desk pashi alyavar punha vachli tevha samadhan zala. :D

अमोल said...

अप्रतिम, खूप म्हणजे खूपच आवडली!

a Sane man said...

छान झालीय ही कविता. हा ब्लॉग आजच पाहिला. छान!